Sýkorky v kŕmidle

V zasneženej mrazivej zime, keď sa stuhnutý hmyz schová do hlbokých škár či pod zem, musia prezimujúce operence čerpať energiu len z olejnatých, výživných semien ktoré je v tomto období veľmi ťažké v prírode a meste nájsť. V prírode zbierajú bukvicu, semená ihličnanov a najrôznejších rastlín, ako bodliaky a hluchavky a iné. V zasneženej zime býva o potravu obrovská núdza. Drobnému vtáctvu vieme prikrmovaním v zime pomôcť, aby prezimovali bez ujmy. Prikrmovanie v tuhej krutej zime vtáčiky zachráni pred smrťou vyhladovaním. Vtáčence majú veľmi radi semená slnečnice a menšie kúsky orechov.

Na naše kŕmidla v zime prilietavajú rôzne druhy sýkoriek. Najčastejšie sýkorky veľké a belasé. Sú to čiperné a spoločenské vtáčiky, prispôsobivé a vynaliezavé. Obľube sa tešia nielen pre svoj pôvabný vzhľad, ale aj pre veľkú pomoc záhradkárom a pestovateľom. Všetky naše sýkorky sa na jar a v lete živia hmyzom a všetkými jeho štádiami (vajíčka, larvy, imága), mláďaťa kŕmia predovšetkým mäkkými húsenicami. Hmyz dôkladne zbierajú z vetiev stromov, listov, krov, trávy a kvetín. Za jeden rok je jedná rodinka sýkoriek schopná pozbierať až 150 kilogramov hmyzu, sýkorky sú preto najlepšou biologickou ochranou záhrad a prírody. Dvakrát do roka vysedia okolo desať mláďat. Kŕmia ich priemerne 380 krát denne, a pri každom kŕmení každé sýkoriatko vždy dostane najmenej jednu húseničku. Pri druhom hniezdení s kŕmením pomáhajú rodičom odrastené mláďatá z prvého hniezdenia.

Sýkoriek je na svete 45 druhov a obývajú Euroáziu, Severnú Ameriku a Afriku. U nás hniezdi šesť druhov. Na jar si jednotlivé páry hľadajú svoje súkromie, ale v zime sa združujú do väčších kŕdľov. Nielen v rámci jedného druhu, v kŕdli sú rôzne druhy sýkoriek a niekedy aj brhlíky. V skupinke sa zima prečká ľahšie. Spoločne hľadajú potravu a ak niečo nájdu tak to hneď ohlásia aj ostatným a podelia sa. Keď silno mrzne tak sa tieto drobné vtáčence natesnajú do jedného klbka, aby sa spoločne zahriali. Bezpečne sa cítia v korunách stromov a krov. Sýkorky patria k túlavému vtáctvu, pohybujú sa v rámci Európy. V zime odlietavajú lén pár kilometrov južnejšie predovšetkým mladé sýkorky, na jar sa opäť vracajú.

Sýkorka veľká je najväčšia z našich sýkoriek, s chvostom dosahuje dĺžku 14 cm. Žije v záhradách, parkoch a presvetlených redších lesoch. Hlasom vie napodobňovať iné vtáčie druhy. Sýkorky sú vynaliezavé. V Anglicku, kde mliekári skoro ráno roznášali fľaše s mliekom pred dvere domov sa naučili chodiť na raňajky. Prezobali sa cez tenké víčko z hliníkovej fólie a pochutnávali si na smotane.

Sýkorky hniezdia v dutinách stromov. Samé si ich vyďobať nevedia preto sú odkázané na dutiny vytvorené inými vtákmi. V mestách hniezdia aj pod okrajom striech, v dutinách stien budov alebo v dutých plotových stĺpikoch. Samička vystelie dutinu machom, lišajníkmi a korienkami, vnútornú časť jemnou trávou, zvieracími chlpmi a pierkami. Znášajú najčastejšie desať vajíčok, samička na nich sedí dva týždne, zatiaľ čo ju samček oddane kŕmi. 

Sýkorky sú vzhľadom k svojim drobným rozmerom pomerne dlhoveké. Najvyšší zistený vek sýkorky je 15 rokov.