Rekreačný chodník Sovia poľana

09.06.2021

Rekreačný chodník Sovia poľana sprístupňuje podolínske mestské lesy v pohorí Spišská Magura takmer šesť kilometrov dlhou trasou, prechádzajúcou klenbami storočných jedlín, tmavými mladinami, zavedie Vás na horské lúky, lesné polianky, či do porastov, pripomínajúcich pralesy, no kde predsa ľudia ťažia drevo po stáročia. Chodník spája viacero prírodných pozoruhodností, opustené objekty niekdajšej geologickej a banskej činnosti a je zaujímavý aj z botanického, dendrologického, či lesníckeho hľadiska. Okrem viac ako dvadsiatich druhov našich pôvodných drevín tu nájdete aj dreviny pochádzajúce zo Severnej Ameriky(duglaska tisolistá), alebo z Balkánu(borovica čierna), z bylín niekoľko zástupcov čeľade ľaliovité (vstavačovec Fuchsov, vemenník dvojlistý), rôzne paprade (slezinník červený, sladič obyčajný), ale napríklad aj chránenú lianu plamienok alpínsky. Pozornému oku neuniknú staré, zlomené, či odumreté stromy, ktoré miestni lesníci ponechávajú lesu a biodiverzite viazanej na rozklad odumretého dreva, alebo ako hniezdne stromy pre dutinové hniezdiče. Rozmanitosť a krásna príroda, to sú atribúty, ktoré chodník najlepšie vystihujú. Na svoje si prídu turisti, športovci, hubári, poľovníci. Trasa nie je pre peších turistov náročná a bez problémov ju zvládnu aj deti. Kvôli riziku kolízií v strmších, členitejších, užších, či menej prehľadných úsekoch však nie je vhodná pre cyklistov. Značená je bielo zeleným miestnym značením a drevenými smerovými tabuľkami. Zaujímavé, všeobecné informácie, písané ľudskou rečou nájdete na prehľadných paneloch. Úkryt pred nepriaznivým počasím poskytujú dva prístrešky a pred dažďom sa môžete úplne autenticky, tak ako kedysi pravekí ľudia, ukryť aj vo verejnosti voľne prístupnej jaskyni v Čube.

Rekreačný chodník Sovia poľana je vhodnou ukážkou toho, ako možno aj bez prísnych obmedzení skĺbiť šetrné hospodárenie v lesoch s ochranou prírodného bohatstva a zároveň ponúknuť návštevníkom plnohodnotný zážitok. Komplexné služby pre turistov však nečakajte, idete do divočiny. Autori myšlienky, podolínski lesníci, chceli chodníkom do svojich hôr len načrtnúť linku, na ktorú si budú turisti písať zážitky sami.

Východiskový a zároveň konečný bod chodníka, Ferova búda, je vzdialený šesť kilometrov severne od Podolínca na účelovej asfaltovej komunikácii, ktorá je zároveň cyklotrasou, spájajúcou mesto Podolínec s Veľkým Lipníkom. Turisti, vychádzajúci z Vyšných Ružbách, sa na trasu môžu napojiť zo zelenej turistickej značky pri Jaskyni v Čube, alebo zo žltej, na horskej lúke, ktorú miestni po niekdajších nemeckých obyvateľoch Podolínca volajú Vansloch, lesnícke mapy ju označujú ako Biela diera, no a na turistických ju nájdete pod názvom Košiare. Tieto názvy odkazujú na pastiersku a banícku minulosť lokality, kedy po prieskumných prácach zostali v teréne okolo chodníka dodnes viditeľné prieskumné jamy, tzv. pingy. Po nemeckých obyvateľoch sa v podolínskych lesoch zachovalo názvov viacero, napríklad vrch Špicberg, doliny Štupgrund, či Regner, A ako prišla k svojmu názvu Ferova búda? Ešte donedávna na lúke, kde kedysi bývala lesná škôlka, stál legendami opradený prístrešok, v ktorom si lesní robotníci svojho času ukladali náradie a kde mal horár, ktorého meno si lokalita požičala, svoju vysunutú kanceláriu. Dnes, kedy už holorubné hospodárenie ustúpilo prírode bližším spôsobom a lesníci k obnove lesov využívajú hlavne silu prírodných procesov a potenciál prirodzeného zmladenia, sa lesná škôlka premenila na lúku, slúžiacu rekreácii a ako pastvisko pre zver.

Kto sa rozhodne navštíviť Podolínec, určite by nemal obísť ani vodopád, nachádzajúci sa na Krížnom potoku, len niečo viac ako kilometer po asfaltke nad Ferovou búdou a samozrejme ani historické centrum mesta s renesančnou zvonicou, kostolom Nanebovzatia panny Márie, alebo kláštorom piaristov. Stojí za to, nájsť si čas na spoznanie aj tohto kúta Slovenska. 

Takto vyzerá plán trasy na úvodnej tabuli.

Tu, pri Ferovej búde, začína aj končí trasa chodníka. Hneď vedľa cesty v doline Krížneho potoka, spájajúcej Podolínec s Veľkým Lipníkom na chodník upozorňuje tabuľa. Asfaltová cesta je zároveň značenou cyklotrasou.

Ďalej len sledujete značenie. Táto značka je viditeľná už od Ferovej búdy.

V tomto bode, cca 180 metrov od začiatku, stúpa chodník ďalej ku nosorožcovi(2), vyhliadke(4), Sovej skale(5) a na Soviu poľanu(6), no ak máte čas, alebo chuť len na kratšiu prechádzku ku jaskyni v Čube(10), môžete sa pustiť doprava na drevený mostík. Priamo ku jaskyni je to necelý kilometer. Treba však dávať pozor, chodník je značený len jednosmerne. Ak chcete absolvovať prechádzku celým chodníkom, kráčajte hore a mostíkom sa vrátite na záver.

Podolínsky nosorožec je jedľa biela, ktorej kmeň bol v mladom veku zlomený a zdeformovaný, no jej vôľa žiť bola minimálne taká silná ako hrubokožec, ktorého tvarom pripomína.

Dub letný. V lokalite, označenej na mapke číslom 3(spoznáte ju keď po dlhom stúpaní začnete konečne kráčať po rovine hlbokou jedlinou), môžete len pár metrov nad chodníkom nájsť niekoľko jedincov duba zimného a letného. Sú to jediné dospelé duby v doline, pričom výskyt teplomilného duba letného je v našich chladných klimatických podmienkach doslova raritou.

Na skalnú vyhliadku, z ktorej cez dolinu Krížneho potoka dovidíte až na Vysoké Tatry, upozorňuje tento smerovník. 

Chodník ku Sovej skale.

Lokalita okolo Sovej poľany(5) je takým malým podolínskym arborétom. Len tristo metrov dlhým úsekom chodníka, vedúcim po lesnej ceste od Sovej poľany po lúku na Vanslochu, narátate v lese minimálne dvanásť druhov drevín. Skúsite to? Hľadajte jedľu bielu, smrek obyčajný, buk lesný, smrekovec opadavý, borovicu lesnú, douglasku tisolistú, jarabinu vtáčiu, javor horský, javor mliečny, jaseň štíhly, lipu malolistú, brest horský.

Šípka na Vanslochu Vás nasmeruje dolu kopcom. Z tohto bodu už z diaľky vidieť na opačnom konci lúky informačnú tabuľu a veľkú, bielo-zelenú značku, ktorá ukazuje ďalší smer do lesa a ku jaskyni v Čube(10). Vysoké Tatry na horizonte zvýrazňujú jedinečnosť a krásu podolínskych lesov.

Túto značku je vidieť od lavičky na Vanslochu. Navedie Vás na lesnú cestu smerujúcu ku jaskyni(10), odkiaľ ku Ferovej búde(1) opäť ukazuje zelená šípka.

Ku Skalkám sa odbočuje pri tomto smerovníku. Ku jaskyni v Čube sa dostanete oboma cestami, no popod Sklaky je to omnoho zaujímavejšie. Uvidíte tam desať metrov hlbokú prieskumnú šachtu aj kamenného strážcu Čuby, skalný útvar pripomínajúci známe sochy z Veľkonočných ostrovov.

Osemnásť metrov dlhá Jaskyňa v Čube(10) je verejnosti voľne prístupná.

Cestu od jaskyne spríjemňujú aj takéto výhľady na Panské lúky, Levočské vrchy, alebo Ľubovniansky hrad.

Záverom sa po mostíku dostanete do východzieho bodu ku Ferovej búde.

Prajeme Vám bezpečný a príjemný pobyt v našich lesoch.

Ing. Pavel Homola, konateľ Lesy mesta Podolínec

PROJEKT REALIZOVALI:

SPONZORI A PARTNERI:

MESTO PODOLÍNEC

Ján Chlpáň

JuPa Šugy s.r.o.

Ing. Miroslav Hamadej

Vilčinský Alexander

ZA POMOC ĎAKUJEME:

PZ JAVOR

Ondrej Pavlák

Jana Pavláková

Jozef Dziak

Peter Szentiványi

Ľuboš Zima

Samuel Pajer

Peter Hudáček

Tibor Reľovský

Martin Maličký

Marcel Tobis

Peter Jurík

Dušan Majerník

Autor projektu a návrhu trasy: P. Homola

Grafika a texty informačných tabúľ: P. Homola

Odborná spolupráca geológia a baníctvo: S. Pavlarčík

Foto: P. Homola, Z. Homolová, M. Maličký, M. Tobis, P. Jurík, D. Majerník, S. Pavlarčík, prelovca.sk, pixabay