Vysoká matematika

30.03.2020

Prívlastok v názve článku nepoukazuje na náročnosť výpočtov, ktorým sa budeme venovať, tie sú veľmi jednoduché. Vysoké sú škody, ktoré v lesoch spôsobuje premnožená vysoká zver.

Pre obhospodarovateľov lesov znamená premnožená zver obrovské ekonomické straty a množstvo energie, času a trpezlivosti pri obnove a zabezpečení mladých lesných porastov, o snahe priblížiť sa modelom hospodárenia ani nehovorím. Tu mi určite dajú za pravdu kolegovia, ktorí pestujú jedľu, dub či javor.

Hneď na úvod treba poznamenať, že nie je reč o žiadnych drobných, náklady na ochranu kultúr robia do rozpočtov lesníckych podnikov poriadne diery a straty na produkcii kvalitnej drevnej hmoty, či stabilite poškodených porastov sú časovanou bombou pre budúce generácie.

Pred tým, ako sa pustíme do počítania a vymenúvania škôd, ktoré zver spôsobuje, urobíme si krátke resumé základných faktov, týkajúcich sa manažmentu zveri.

Manažment poľovnej zveri upravuje zákon 274/2009 o poľovníctve, ktorý v § 26, ods.1, písm. a) hovorí, že užívateľ poľovného revíru je povinný hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav.

Normovaný kmeňový stav zveri pre príslušný revír určuje v zmysle §2, písm. g) tohto zákona okresný úrad. Je to taký počet zveri, ktorý dokáže revír prirodzene uživiť v čase núdze. O množstve zveri v revíri a výške odstrelu každoročne informuje Plán chovu a lovu, pričom poľovnícke plány sa podľa § 30, ods. 2 zákona musia zostavovať tak, aby rešpektovali potrebu ochrany prírody a krajiny, potrebu ochrany poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby pred škodami spôsobenými zverou.

Pre približnú predstavu o množstve zveri žijúcej v podolínskych lesoch je možné použiť nasledovné údaje a výpočet. Vychádzame z konštatovania, že ročný odstrel jelenej zveri v miestnom poľovníckom združení má dlhodobo rastúci trend a v minulom roku predstavoval 63 kusov z plánovaných 77. To znamená, že ročne sa neuloví ani počet kusov rovnajúci sa ročnému prírastku. Platí, že ročný odstrel jelenej zveri predstavuje 30% kmeňového stavu(§25, ods. 4 vyhl. 344/2009). Ak je ročný odstrel v revíri tohto združenia 63 kusov jelenej zveri(s rastúcim trendom), znamená to, že skutočný kmeňový stav zveri je minimálne 210 kusov. Normovaný kmeňový stav(stanovený okresným úradom) pre príslušný revír v mestských lesoch je podľa §2, písm. g) zákona určený na 43 kusov. Z toho vyplýva, že jelenia zver je u nás premnožená minimálne 5-násobne.

Škody, ktoré premnožená zver spôsobuje, môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín:

  • Škody na prirodzenej obnove vznikajú v porastoch, v ktorých je potrebné nahrádzať dospelé porasty novým lesom, napríklad po obnovnej ťažbe, alebo po spracovaní kalamity. Les sa môže nahrádzať prirodzene, t.j. "samovýsevom", alebo zalesňovaním.

Zver škodí tým, že spása semenáčiky lesných drevín, ktoré vyklíčia zo semien materských stromov a tak tam, kde by mohol les vyrásť zadarmo sám, je potrebné nakupovať a sadiť sadenice. Škodu priamo v lese nevidieť kvôli tomu, že zver spasie celé semenáčiky, kým sú ešte malé. V lese je viditeľný len následok, a to porasty liesky, trávy, či malinčia namiesto hospodárskych drevín. Lesná pôda tak neprináša úžitok kontinuálne na celej ploche.

Semenáčiky jedle a smreka sa v lesoch objavujú pravidelne po každom semennom roku (zalesňovanie zadarmo). Väčšina z nich sa však kvôli zveri nedožije ani troch rokov

V obnovovaných či rozpadajúcich sa porastoch zver spása zmladenie hospodárskych drevín, namiesto nich vyrastá lieska.

  • Škody na kultúrach, nárastoch a mladináchvznikajú v mladých lesných porastoch vo veku do 20 rokov.Zver tu spôsobuje:

- Poškodenie kmienkov, spomalenie výškového prírastku, v extrémnom prípade zver spôsobí zánik kultúry. V našom prípade napr. v porastoch 1066, 65, 76....

Kmienky stromov poškodené obhryzom

- Zmeny drevinového zloženia. Tým, že zver preferuje určité druhy drevín(JD) dochádza k zníženiu zastúpenia ihličnatých drevín v porastoch prvej vekovej triedy. Do budúcnosti to znamená nižší objem predaja cennejšieho ihličnatého dreva, nižší výnos, ale aj potenciálne zníženie biodiverzity. Modely hospodárenia pre naše lesy predpisujú zastúpenie jedle v porastoch 20-60%. V súčasnosti je aj vďaka zveri zastúpenie jedle v prvom vekovom stupni len 17,3%.

- Spomalenie, alebo úplné prerušenie produkcie drevnej hmoty. Na niektorých exponovaných plochách po zániku materského porastu, alebo kultúry aj viac ako 15 rokov nerastie les, ale lieskové porasty, ktoré neprodukujú žiadny ekonomický úžitok. Náklady na ich opätovné zalesnenie predstavujú niekoľko tisíc eur na hektár.

Lieštiny namiesto hospodárskeho lesa ako dôsledok spásania sadeníc a semenáčikov lesných drevín zverou. Pre orientačnú predstavu o výške ekonomických strát z takýchto porastov možno použiť hektárovú zásobu 442 m3 dreva, uvádzanú pre porasty nad 80 rokov a tržbu za m3 dreva v rubnom poraste cca 50€. Za storočnú produkčnú dobu tak hektár porastu modelovo vyprodukuje 22 100€. Za každý rok, kedy nie je využitý produkčný potenciál lesnej pôdy, tak vzniká na jednom hektári strata 221€. Ak teda rastie lieska na ploche jedného hektára 15 rokov, prichádzame len na jednom hektári o produkciu v hodnote 3 315€. Straty na hodnote mimoprodukčných funkcií(vyhl. 226/2017) predstavujú ďalších 150 - 300€ na jeden hektár.

Pre porovnanie porast v ktorom zver škody na obnove nespôsobila. Náklady na obnovu lesa sa rovnajú nule. Kontinuita produkcie sa neprerušila a nový les rastie súčasne so starým. Les produkuje drevnú hmotu nepretržite.

  • Škody spôsobované na žrďkovinách a žrďovinách:

Obhrýzaním a lúpaním kôry vznikajú na kmeňoch rany, cez ktoré sa kmene infikujú hubovými ochoreniami, čo spôsobuje hniloby a znižuje kvalitu dreva a statickú stabilitu porastov. Z takýchto porastov nemožno očakávať výnos ako zo zdravého lesa, pretože tento druh poškodenia znehodnocuje potenciálne najkvalitnejšie guľatinové, piliarske sortimenty na úroveň vlákniny alebo paliva s cenovým rozdielom aj 30€/m3. Podľa platných PSL len v LC Mestské lesy Podolínec rastie jedľa v porastoch do 40 rokov na redukovanej ploche 157,43 hektára. Poškodenie jedle v porastoch v tomto vekovom rozpätí len výnimočne klesá pod 75%. Pri hektárovej zásobe jedle 610 m3, ktorú pre 100 ročné porasty uvádza PSL a znížení ceny dreva znehodnotením kvality len o 15€/m3 na tretine produkcie, prídu o 60 rokov naši nasledovníci o viac ako 350 000€, t.j. 8 700€ ročne po dobu 40 rokov.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že zver má mimoriadne úzky vzťah k ekonomike lesného hospodárstva a menej dôsledný manažment zveri môže spôsobiť významné hospodárske škody.

V súčasnosti mestské lesy nemôžu vykonávať aktívne preventívne opatrenia na zabránenie škodám zverou reguláciou jej početnosti. Je to dôsledok umelého oddelenia poľovníckeho manažmentu(prenájom poľovných pozemkov poľovníckym združeniam) od starostlivosti o lesy(prenájom lesných pozemkov mestským lesom) napriek tomu, že tieto dve odvetvia sú veľmi úzko prepojené a v skutočnosti sú jedným celkom - starostlivosťou o lesný majetok.

Súčasný model oddeleného manažmentu, kedy vlastník prenajíma ten istý pozemok dvom subjektom s rozdielnymi záujmami, sa (aj v celoslovenskom meradle) už niekoľko rokov javí ako nesprávny. Má za následok významné poškodzovanie majetku mesta a umožňuje na mestských lesných pozemkoch preferovať záujmy iných subjektov pred záujmami mesta. Napríklad záujmom poľovníckeho združenia je mať revír bohato zazverený, pretože z toho plynú príjmy z predaja diviny, dostatok trofejí, väčšia pravdepodobnosť úlovku, či množstvo zhodov parožia, ktoré sa dá tiež výhodne speňažiť. Naproti tomu záujmom obhospodarovateľa lesa je udržať stav zveri v normovanom počte bez ohľadu na trofeje či príjem z predaja diviny, pretože tento príjem nemôže vykompenzovať spôsobené škody a v porovnaní s príjmom z predaja kvalitného, nepoškodeného dreva je úplne zanedbateľný.

Ideálny je model, kedy obhospodarovateľ lesa zároveň zodpovedá za poľovnícky manažment a dokáže ho flexibilne prispôsobovať potrebám ochrany lesa. Známe sú prípady z Nemecka, Rakúska, Českej republiky, ale aj Slovenska, publikované v odborných lesníckych periodikách, kde vlastníci lesov dôsledným poľovníckym manažmentom dlhodobo úplne eliminujú škody na lesných porastoch a vďaka tomu investujú do pestovnej činnosti podstatne menej, resp. vôbec. Navyše, v takomto modeli je príjem z predaja diviny majetkom obhospodarovateľa pozemku a je možné investovať ho do starostlivosti o lesy, budovania turistickej infraštruktúry, či použiť na iné účely.

V nižšie uvedených oblastiach poľovníckeho manažmentu existujú rezervy s negatívnym dopadom na lesy a zároveň priestor pre zlepšenie súčasného stavu a spoluprácu:

  • premnoženie jelenej zveri a nedostatočná regulácia jej počtu
  • nevyužívanie predĺženej doby lovu a možnosti navýšenia lovu
  • sústreďovanie veľkého množstva zveri na krmoviskách

V našich podmienkach by efektívnym riešením bola aktívna spolupráca mestských lesov s užívateľmi poľovných revírov na plánovaní a regulácii stavov zveri, ukotvená v nájomných zmluvách. Dôležitými aspektmi takejto spolupráce by mali byť:

  • lov zveri na lesných pozemkoch s aktívnou účasťou pracovníkov mestských lesov
  • využívanie možnosti navyšovania lovu až na možnosti schválené okresným úradom

Ako vidno, zdravý a funkčný les nie je otázkou nezasahovania, ale cieleného, odborného a hlavne komplexného manažmentu.

Ing. Pavel Homola, konateľ spoločnosti