Výsledok pasívnej ochrany a zanedbanej starostlivosti o les pod Špiciakom v poraste 87
15.01.2019
Aj takto môže dopadnúť ničnerobenie a ponechanie lesa na samovývoj. Porast
bol zničený lykožrútom smrekovým. Bohužiaľ, aj vďaka pomalým zmenám
vlastníckych pomerov v rozhodujúcom čase nebola lykožrútová kalamita spracovaná
načas, plocha nebola okamžite zalesnená. Príroda rozhodla, že na danej lokalite
les nadlho rásť nebude. Plochu obsadil smlz, hustá tráva, ktorú lesníci dôverne
poznajú ako úhlavného nepriateľa prirodzenej obnovy lesa. V staršej lesníckej
terminológii sa takéto plochy označovali ako ťažko zalesniteľné a do návratu
lesa na takto postihnuté lokality sa muselo investovať veľké množstvo peňazí a
energie. Húževnaté drny pred zalesňovaním rozrušovali buď mechanizmy, alebo
chudák ženičky so sekeromotykami...
My sme si v tomto prípade tiež dovolili s prírodou nesúhlasiť a použili sme
osvedčené lesnícke "manažmentové opatrenie". V lete sme si vyhrnuli
rukávy, pripravili plochu na zalesňovanie a začiatkom októbra sme porast v
nadmorskej výške 1000 metrov zalesnili obaľovaným smrekovcom...
Do 10 rokov bude vďaka zalesňovaniu na ploche mladina, ktorá už bude účinne
zachytávať a zadržiavať zrážkovú vodu a zmierňovať teplotné extrémy. A ak boh
dá, o sto rokov sa bude niekto prechádzať pod korunami mohutných, tridsať
metrov vysokých smrekovcov...
S pozdravom "Lesu zdar!"
Ing. Pavel Homola, konateľ spoločnosti Lesy mesta Podolínec