Výsledok pasívnej ochrany a zanedbanej starostlivosti o les pod Špiciakom v poraste 87

Aj takto môže dopadnúť ničnerobenie a ponechanie lesa na samovývoj. Porast bol zničený lykožrútom smrekovým. Bohužiaľ, aj vďaka pomalým zmenám vlastníckych pomerov v rozhodujúcom čase nebola lykožrútová kalamita spracovaná načas, plocha nebola okamžite zalesnená. Príroda rozhodla, že na danej lokalite les nadlho rásť nebude. Plochu obsadil smlz, hustá tráva, ktorú lesníci dôverne poznajú ako úhlavného nepriateľa prirodzenej obnovy lesa. V staršej lesníckej terminológii sa takéto plochy označovali ako ťažko zalesniteľné a do návratu lesa na takto postihnuté lokality sa muselo investovať veľké množstvo peňazí a energie. Húževnaté drny pred zalesňovaním rozrušovali buď mechanizmy, alebo chudák ženičky so sekeromotykami...

My sme si v tomto prípade tiež dovolili s prírodou nesúhlasiť a použili sme osvedčené lesnícke "manažmentové opatrenie". V lete sme si vyhrnuli rukávy, pripravili plochu na zalesňovanie a začiatkom októbra sme porast v nadmorskej výške 1000 metrov zalesnili obaľovaným smrekovcom...
Do 10 rokov bude vďaka zalesňovaniu na ploche mladina, ktorá už bude účinne zachytávať a zadržiavať zrážkovú vodu a zmierňovať teplotné extrémy. A ak boh dá, o sto rokov sa bude niekto prechádzať pod korunami mohutných, tridsať metrov vysokých smrekovcov...

S pozdravom "Lesu zdar!"
Ing. Pavel Homola, konateľ spoločnosti Lesy mesta Podolínec