Lesy budúcich desaťročí sa začínajú pestovať už dnes

Jedným z dôsledkov globálneho otepľovania je aj sťahovanie rastlinných a živočíšnych druhov za lepšími podmienkami. Druhy teplejších oblastí sa presúvajú z juhu na sever a tiež z nižších polôh do vyšších nadmorských výšok. Takto sa k nám na Slovensko z juhu dostal napríklad šakal zlatý, alebo z nížin a stredných polôh sa až po pásmo kosodreviny rozšírili nepríjemné kliešte. Kým zvieratá sa dokážu presúvať pomerne rýchlo, stromy až také flexibilné nie sú.

Keďže horúčavy a nadpriemerne suché roky ku nám dorazili oveľa skôr, ako dreviny, ktoré takéto počasie tolerujú, rozhodli sme sa začať v našich porastoch testovať drevinu, ktorá na Slovensku prirodzene rastie v takých klimatických podmienkach, aké sme v našich polohách očakávali až v priebehu niekoľkých desaťročí. Na obrázku je jedna zo sto sadeníc duba zimného(Quercus petraea), pôvodom z tretieho vegetačného stupňa(300-700m.n.m.), vysadených v Podolínci, v nadmorskej výške 670 m.n.m, v podmienkach piateho vegetačného stupňa(500-1000m.n.m).

Prečo práve dub zimný? Pretože je to odolný pionier. Má pevné, hlboké korene, dobre znáša sucho, výborne odoláva vetru a pod Tatrami nie je úplne cudzí. Prirodzene sa vyskytuje na Dubine, v okolí Popradu a Hranovnice. Je teda predpoklad, že keď k nám z juhu dorazia jeho optimálne klimatické podmienky, bude už dobre zabývaný a pripravený rozmnožovať sa. A to aj bez zalesňovania. Jeho semená si s obľubou kade-tade ukrývajú sojky, plchy, či veverice. Na svoje úkryty potom často zabúdajú a takto prirodzene pomáhajú s rozširovaním lesa. 

Ing. Pavel Homola, konateľ