V lese sú kone nenahraditeľné

02.06.2020

Gaštan pri práci v Medzibrodí - LO Skalná
Gaštan pri práci v Medzibrodí - LO Skalná

Jednou z takýchto nenahraditeľných činností je približovanie dreva v lesných porastoch, kde je terén natoľko náročný, že jediným možným spôsobom, ako priblížiť vyťažené drevo, je pomocou koní.

V lesoch môžeme pri približovaní dreva čoraz častejšie stretávať najrôznejšiu modernú techniku, ako sú kolesové traktory, vyvážacie súpravy alebo harvestory. V týchto moderných strojoch pracovník sedí v teple klimatizovanej kabíny, ktorú zväčša pri práci nemusí ani opustiť. Avšak v prípade, keď je ťažba v náročnom teréne a v mladom prebierkovom poraste, je potrebné, aby sa pustil do práce furman so svojim koňom. V náročnom teréne ani ten najmodernejší traktor s najšikovnejšou obsluhou nedokáže nahradiť ťažného koňa.

Pri približovaní dreva nie je jedinou úlohou dostať vyťaženú drevnú hmotu z lesa k linke či pevnej ceste, ale najdôležitejšie je nepoškodiť lesný porast a tiež zachovať prirodzený nárast lesných drevín, ktorý prirodzene rastie pod dospelým porastom. Pri trvalo udržateľnom a prírode blízkom obhospodarovaní lesov sa zohľadňujú sociálne, hospodárske a ekologické aspekty. V oblasti ekológie hrá ochrana pôdy a lesného porastu ústrednú úlohu pri ťažbe dreva. Kôň v tomto smere v lese podáva vynikajúce výsledky a je k prírode najšetrnejší, a aj verejnosťou je práca v lese s ťažnými koňmi akceptovaná a pozitívne vnímaná.

Zdravý ťažný kôň v dobrej forme potiahne asi 10 až 15 percent svojej telesnej hmotnosti po dlhú dobu bez negatívnych účinkov na jeho zdravie. V prípade 800 kg ťažného koňa by to zodpovedalo približne smrekovému kmeňu s objemom 0,25 m3. Z krátkodobého hľadiska môže kôň ťahať až 50 percent svojej telesnej hmotnosti (guľatina o objeme približne 0,80 m3).

Z pohľadu koňa je približovanie dreva charakterizované neustále sa opakujúcim cyklom prázdnej jazdy (chôdza ku kmeňu), pauzy (pripevnenie kmeňa), jazdy s nákladom (ťahanie kmeňa), pozastavenia (odpojenie kmeňa) a ďalšej prázdnej jazdy ku kmeňu. Kôň má preto spravidla dostatok času na regeneráciu medzi často vyčerpávajúcimi pracovnými fázami ťahania kmeňov. Každý kôň však má individuálne výkonnostné limity, ktoré musí jeho furman dobre poznať a na ktoré musí reagovať, napríklad s ďalšími prestávkami. Ak sú dodržané limity prirodzeného výkonu koňa, je zaručené, že kôň zostane počas mnohých rokov cenným pomocníkom v lese.

V dnešnej dobe je už naozaj veľký problém pozháňať šikovného furmana s ťažným koňom, vzhľadom k náročnosti tejto profesie sa ani niet čomu čudovať. Práca je to naozaj ťažká a tiež nebezpečná. Pri práci v náročnom lesnom teréne nachodí furman za deň niekoľko kilometrov a to takmer za každého počasia. Riziko, že ťahané drevo zraní furmana alebo koňa, je dosť veľké. Pre väčšinu pracovníkov pracovný čas začína a končí so zapnutím a vypnutím počítača, alebo iného stroja. Kôň sa len tak vypínačom vypnúť a zapnúť nedá podľa potreby. Furman musí skoro ráno vstať a pobrať sa hneď do stajne, aby sa kôň včas nažral a mohol plný síl vyraziť do práce. Po návrate z lesa sa musí zase neodkladne postarať o koňa. Je to živé zviera, ktoré má svoje nároky a zároveň je to prostriedok obživy a tak správnemu furmanovi musí ležať na srdci dobrá kondícia a zdravotný stav jeho koňa.

Furmana a jeho šikovného koňa si preto musíme veľmi vážiť. Kôň je aj v dobe najmodernejších strojov a počítačov v lese nenahraditeľným pomocníkom.

Lesy mesta Podolínec využívajú kone vo všetkých lesných obvodoch, najmä v mladých prebierkových lesných porastoch a v náročnom teréne, pri spracovaní kalamít aj úmyselných ťažbách.

Marián Beňo